Lekársko – slovenský slovník

Písmeno V

väz: latinsky ligamentum (ligo = viazať). Väzy spájajú kosti v kĺbe, ale väzivovými pruhmi sú zavesené alebo prepojené aj vnútorné orgány.
väzivo: je všadeprítomné spojivové tkanivo, ktoré tvorí nielen kostru mnohých orgánov (pečeň, obličky, slezina, mozog) ale nachádza sa aj v koži, slizniciach, vo svaloch i v šľachách. Tvoria ho bunky (fibroblasty a fibrocyty) a medzibunková hmota tvorená bielkovinou kolagén. Aj jazva má väzivový charakter a väzivo taktiež spája zlomené kosti (kalus). Patologické zmnoženie väziva sa nazýva fibróza. Pri systémových chorobách (kolagenózy) je väzivo postihnuté zápalom.
VB: skratka pre vertebrobazilárny (viď nižšie).
VBI: skratka pre vertebrobazilárnu insuficienciu (viď nižšie).
VDDR: skratka pre „vitamín D dependentnú rachitídu“ t.j. ochorenie spôsobené defektným metabolizmom vitamínu D. Vitamín D (novšie hormón D) umožňuje vstrebávanie vápnika z čreva a jeho ukladanie do kostí. Rachitída (mäknutie kostí, osteomalácia) spôsobuje nevratné deformity kostry.
vena poplitea: žila nachádzajúca sa v podkolennej jamke (poplitea). Odvádza krv z predkolenia a vlieva sa do stehnovej žily (vena femoralis).
vena vertebralis: stavcová žila (vertebra = stavec) prebiehajúca spolu s tepnou (arteria vertebralis) výbežkami stavcov krčnej chrbtice.
venae basivertebrales: bazivertebrálne žily odvádzajú krv z tela stavca (vertebra = stavec).
venae lumbales: 4 páry driekových žíl (lumbálny = driekový), ktoré odvádzajú krv zo svalstva bočnej brušnej steny a zo žilových pletencov v okolí chrbtice. Vlievajú sa do dolnej dutej žily.
venae metacarpales: žily, ktoré odvádzajú krv z oblasti metakarpov (záprstných kostí ruky) smerom do predlaktia.
venae metatarsales: žily, ktoré odvádzajú krv z oblasti metatarzov (záprstných kostí nohy) smerom do predkolenia.
venae perforantes: žily, ktoré odvádzajú krv zo zadnej skupiny svalov stehna do hlbokej stehnovej žily pričom prerážajú (perforujú) adduktory (priťahovače) stehna.
venae ulnares: lakťové žily, hlboké žily predlaktia, ktoré odvádzajú krv z predlaktia smerom do ramena.
Veral: diklofenak sodný. Antireumatikum, antiflogistikum, liek na liečbu ochorení pohybového aparátu známy tiež ako Voltaren, Diclac, Diclobene a pod.
vertebra: latinsky stavec. Chrbtica sa skladá zo 7 krčných, 12 hrudných, 5 driekových a 5 (zrastených) krížových stavcov. Stavce sú navzájom pospájané medzistavcovými platničkami, ktoré fungujú ako tlmič a zabezpečujú nám tichý a „mäkký“ pohyb. Chrbticou prechádza smerom od mozgu ku kostrči miecha, z ktorej vždy medzi 2 stavcami vystupujú miechové korene pre pravú a ľavú stranu tela.
vertebrálne tepny: arteriae vertebrales – dve tepny prechádzajúce stavcami krčnej chrbtice, ktoré z 50% zásobujú mozog okysličenou krvou. Ich uzáver zhoršuje prekrvenie mozgu a spôsobuje závraty. Priechodnosť tepien sa vyšetruje tzv. de Kleinovým manévrom. Ďalších 50% krvi do mozgu privádzajú krkavice.
vertebrobazilárny: majúci vzťah k vertebrálnym (chrbticovým) a bazilárnej tepne (tepne na báze, spodine lebky).
vertebrobazilárna insuficiencia (skr. VBI): závraty (niekedy až mozgová príhoda!) spôsobené zúžením pravej alebo ľavej vertebrálnej tepny, ktoré prechádzajú krčnými stavcami a na spodine lebky sa spájajú do jednej bazilárnej tepny. Zásobujú krvou zadnú časť mozgu (prednú časť mozgu zásobujú krkavice – karotídy). Zúženie vertebrálnych tepien je väčšinou spôsobené funkčnou blokádou krčnej chrbtice.
vertebrogénny: ochorenie, ktoré má pôvod v chrbtici (vertebra = stavec) napr. bolesti hlavy, závraty, bolesti pri srdci a pod. Vertebrogénne podmienené ťažkosti môžu napodobniť aj závažnú chorobu (infarkt).
vertebrogénny algický syndróm (skr. VAS): bolestivé ochorenie chrbtice, ktoré často vyžaruje do hlavy (cervikokraniálny syndróm), do hornej končatiny (cervikobrachiálny syndróm) alebo do dolnej končatiny (lumboischiadický syndróm). Môže však vyžarovať aj do vnútorných orgánov (napr. do srdca), vtedy hovoríme o vertebro-viscerálnej bolesti. Ak vyžaruje naopak napr. zo žalúdka medzi lopatky hovoríme o viscero-vertebrálnej bolesti (grécky viscera = vnútorné orgány, vertebra = stavec).
vertigo: závrat, nepríjemný pocit, že sa s nami všetko točí, hojdá alebo že nás niečo ťahá do strany. Najčastejším dôvodom vertiga sú funkčné blokády prvých 3 krčných stavcov (C1-C3), ktoré sú „zodpovedné“ za udržiavanie rovnováhy a ktoré sa dajú napraviť manipuláciou alebo mobilizáciou.
vitamín D (kalciferol): je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika a fosforu a tým pre správnu tvorbu kostí. Pre jeho mimoriadny význam je dnes označovaný ako „hormón D“. Po oslnení vzniká v koži a najmä preto platí, že „kam nechodí slnko, tam chodí lekár“. Z rastlín (obilniny) ho získavame ako ergokalciferol, zo živočíšnych potravín (maslo, žĺtok, rybí tuk) ako cholekalciferol. Nedostatok hormónu D v detstve sa prejavuje ako krivica (rachitída), v dospelosti ako mäknutie kostí (osteomalácia).
vitamín K: v tukoch rozpustný vitamín nevyhnutný pre tvorbu koagulačných faktorov a tým pre správnu zrážanlivosť krvi (vitamín K1), ale tiež pre tvorbu kostných bielkovín a vstrebávanie vitamínu D (vitamín K2). Nachádza sa v tmavozelenej zelenine, ale tvoria ho aj črevné baktérie. Jeho nedostatok sa prejavuje zvýšeným krvácaním a lámavosťou kostí.
Volkmannova (ischemická svalová) kontraktúra: závažný následok príliš tesnej sadry, kedy útlak tepny v lakťovej jamke vedie k nedokrveniu (ischémii) postihnutej končatiny až k obrne predlaktia a ruky (pazúrovitá ruka). Je nevyhnutné čím rýchlejšie odstrániť útlak (sadrový obväz), ináč už po 24 hodinách hrozí trvalé poškodenie končatiny.
Voltaren: diklofenak sodný. Antireumatikum, antiflogistikum, liek na liečbu ochorení pohybového aparátu známy tiež ako Veral, Diclac, Diclobene a pod.
vrásky: čiary a ryhy na koži spôsobené úbytkom podkožného tuku a zmenami elasticity kože. Na vznik vrások má vplyv najmä vek, ale aj ultrafialové svetlo (slnenie).
výpotok: latinsky exsudát. Exsudát je zápalový výpotok, patologicky zmnožená tekutina. Výpotok sa môže vytvoriť v kĺbe (hydratros), v hrudníku ako komplikácia zápalu pľúc (hydrothorax), ale tiež v brušnej dutine (hydroperitoneum).
vzdelávanie v zdravotníctve: štúdium na vysokej škole (lekárskej alebo zdravotníckej fakulte) sa označuje ako pregraduálne. Po dosiahnutí titulu MUDr., MDDr. alebo Mgr. pokračuje postgraduálne štúdium – špecializácia v konkrétnom medicínskom odbore (chirurgia, interna, pediatria), nadstavbová špecializácia (v interných odboroch napr. kardiológia, diabetológia, endokrinológia). Vzdelávanie lekárov je však celoživotné a preto pokračuje aj po ukončení postgraduálu (certifikáty, školenia, kongresy, stáže a pod.)
VZV: skratka pre varicella zoster vírus. Týmto herpetickým vírusom sa človek nakazí v detstve, keď ochorie na ovčie kiahne (varicella). Aj po uzdravení vírus prežíva roky v nervových uzlíčkoch okolo chrbtice (paravertebrálne gangliá). Pri oslabení organizmu (infekcia, prudké oslnenie, stres) vycestuje pozdĺž nervu a spôsobuje pásový opar (herpes zoster) s typickými bolesťami a prejavmi na koži. Môže byť príčinou zápalu pľúc aj zápalu mozgových obalov.