Lekársko – slovenský slovník

Písmeno M

malácia: chorobné zmäknutie tkaniva napr. myelomalácia je zmäknutie a odumretie časti miechy ako následok jej nedokrvenia (ischémia), osteomalácia je zmäknutie kosti ako následok nedostatku vitamínu D v dospelosti.
Malgaigneova fraktúra: dvojitá vertikálna zlomenina panvového kruhu – v jeho prednej časti je zlomená lonová kosť (os pubis), v zadnej časti krížovopanvový (sakroiliakálny) kĺb.
malleolus: členok je tvorený dvomi kostenými výstupkami – vonkajší je dolnou časťou ihlice (fibuly) a vnútorný je dolnou časťou píšťaly (tibie).
mandibula: dolná čeľusť alebo sánka sa napája čeľustným (temporomandibulárnym) kĺbom na spánkovú kosť. Zo sánky na obidvoch stranách brady vystupuje dolná vetva trojklanného nervu.
manipulácia: ide o liečebný postup rehabilitačnej medicíny (tzv. „naprávanie“), ktorým terapeut odstraňuje funkčné blokády v kĺboch končatín alebo chrbtice. Výkon je nebolestivý a sprevádza ho charakteristické hrubšie alebo jemnejšie lupnutie. Terapeut manipuláciu vykonáva svojimi rukami (lat. manus), odtiaľ pochádza jej názov. Manipulácia má svoje úskalia ak sa nevykoná po predchádzajúcej príprave (elektroliečba, teploliečba, laseroterapia a pod). Mobilizácia kĺbu je podobný, ale jemnejší liečebný postup.
manuálna medicína: medicínsky odbor, ktorý učí lekárov manipuláciu a mobilizáciu t.j. postup ako za pomoci rúk (lat. manus) liečiť funkčné poruchy kĺbov končatín alebo chrbtice – tzv. „naprávanie“. V rukách odborníka ide o bezpečný a veľmi efektívny liečebný postup.
MCP: skratka pre metakarpofalangeálny kĺb, ktorý sa nachádza medzi záprstnými kosťami (metakarpy) a článkami prstov (falangy). Skratka MCP I., II., III., IV., V znamená 1.-5. kĺb ruky.
ME: skratka pre myalgickú encefalomyelitídu (jedno zo synoným pre chronický únavový syndróm – CFS)
mediocervikálny: nachádzajúci sa v strede krčku (cervix) napr. mediocervikálna zlomenina krčku stehnovej kosti.
mediokolický: nachádzajúci sa v strede krčku (collum) napr. mediokolická zlomenina krčku stehnovej kosti.
medulárny: dreňový, týkajúci sa drene, napr. kostnej drene. Naproti tomu extramedulárny = nachádzajúci sa mimo drene.
medulla: dreň napr. kostná dreň (medulla ossium), ale tiež označenie pre miechu (medulla spinalis).
medulla oblongata: časť mozgu nazývaná predĺžená miecha je plynulým pokračovaním chrbticovej miechy, prenáša nervové signály z miechy do mozgu. V predĺženej mieche sa nachádzajú dôležité centrá dýchania, tepu srdca, kýchania, kašľa, prehĺtania, vracania a sacieho reflexu, tiež centrum pre určenie polohy zvuku v priestore.
medulla spinalis: miecha prechádzajúca chrbticou. Medzi dvomi a dvomi stavcami z miechy odstupuje pravý a ľavý miechový koreň pre inerváciu pravej a ľavej časti nášho tela.
mäkké tkanivá: spoločný názov pre väzivo, svaly, šľachy a tuk. Používa sa napr. v spojení „pomliaždenie mäkkých tkanív“. Naproti tomu sa kosť označuje za tvrdé tkanivo.
mäknutie kostí: mäknutie kostí (osteomalácia, rachitída) je následkom nedostatku vitamínu D. Prejavuje sa bolesťami a deformitami kostí, svalovou slabosťou, únavnosťou a u detí poruchami rastu. V súčasnosti je nedostatok vitamínu D celosvetovou pandémiou, trpí ním 30% dospelých a až 80% starých ľudí. Okrem postihnutia kostí spôsobuje aj zvýšené riziko rakoviny, autoimunitných chorôb, hypertenzie a rôznych infekcií (tzv. zimné chrípky).
meloxicam: nesteroidný (nehormonálny) liek na potlačovanie príznakov zápalu, bolesti, horúčky, reumy, artrózy ale aj nereumatických ochorení (bežné bolesti pohybového aparátu). Známy je pod názvom Movalis, Meloxistad alebo Recoxa. Dlhý polčas rozpadu umožňuje jeho dávkovanie 1x denne.
membrana interossea: väzivová blana (membrána), ktorá sa rozprestiera medzi dvomi kosťami napr. medzi lakťovou a vretennou kosťou na predlaktí, ale tiež medzi píšťalou a ihlicou na predkolení. Je miestom začiatku mnohých svalov v tejto oblasti.
meniscus, meniskus: platnička z väzivovej chrupavky v tvare písmena „C“ podobajúca sa mesiačiku (latinsky meniscus = mesiačik). Jeho úlohou je tlmiť nárazy stehnovej kosti na píšťalu pri chôdzi, behu, doskoku a pod. Menisky v kolene sú dva – vnútorný (tibiálny) a vonkajší (fibulárny) meniskus. Pomerne často sa poškodia pri úrazoch kolena a keďže meniskus nie je schopný regenerácie (nemá vlastné krvné cievy), často musí byť chirurgicky odstránený (totálna alebo parciálna menisectomia). Parciálna menisectomia je dnes častejšia, odstraňuje sa pri nej len 1/3 menisku.
meniskofemorálny: týkajúci sa menisku a stehnovej kosti (femur). Meniskofemorálne spojenie je súčasťou kolenného kĺbu.
meniskotibiálny: týkajúci sa menisku a píšťaly (tibia). Meniskotibiálne spojenie je súčasťou kolenného kĺbu.
metacarpus: záprstie. Záprstie tvorí 5 záprstných (metakarpálnych) kostí označovaných skratkou MC I.-V., ktoré spájajú zápästie a prsty ruky. Často sú bolestivé hlavičky týchto kostí, ktoré trpia otrasmi pri práci s rôznymi nástrojmi. Záprstie na nohe sa volá metatarzus.
metafýza: dlhá kosť má štíhle telo (diafýzu) a 2 hrubšie konce (epifýzy). Medzi diafýzou a epifýzami sa nachádzajú 2 metafýzy. Metafýza u detí je mäkká, chrupavkovitá a je miestom, odkiaľ kosť rastie do dĺžky – tzv. rastová štrbina. Jej poškodenie úrazom môže ovplyvniť rast kosti. Premena chrupavkovitej metafýzy na kosť (osifikácia) znamená dokončenie rastu kosti.
metakarpálny: záprstný, týkajúci sa jednej z 5-tich záprstných kostí ruky.
metakarpofalangeálny: týkajúci sa záprstia ruky (metakarpus) a článkov prstov (falang, phalanx) napr. metakarpofalangeálny kĺb (skratka MCP).
metakarpus: záprstie. Záprstie tvorí 5 záprstných (metakarpálnych) kostí označovaných skratkou MC I.-V., ktoré spájajú zápästie a prsty ruky. Často sú bolestivé hlavičky týchto kostí, ktoré trpia otrasmi pri práci s rôznymi nástrojmi. Záprstie na nohe sa volá metatarzus.
metatarsalgia: bolesť záprstných kostí nohy (metatarzy) vzniká ako dôsledok poklesnutia priečnej klenby nohy – priečne plochá noha. Bolesť hlavičiek metatarzov sa nazýva Mortonova neuralgia.
metatarsus: záprstie. Záprstie tvorí 5 záprstných (metatarzálnych) kostí označovaných skratkou MT I.-V., ktoré spájajú priehlavok a prsty nohy. Záprstie na ruke sa volá metakarpus.
metatarzálny: záprstný, týkajúci sa jednej z 5-tich záprstných kostí nohy.
metatarzofalangeálny: týkajúci sa priehlavku, záprstia nohy (metatarzus) a článkov prstov (falang, phalanx) napr. metatarzofalangeálny kĺb (skratka MTP).
medzistavcová platnička (disk): medzistavcová platnička sa nachádza vždy medzi dvomi stavcami chrbtice a tlmí ich nárazy pri chôdzi, behu a skokoch. Je tvorená cirkulárnym prstencom (anulus fibrosus) a gelovitým jadrom (nucleus pulposus). S pribúdajúcim vekom platnička stráca tekutinu a tým svoju pružnosť. Tieto degeneratívne zmeny často vedú k poškodeniu cirkulárneho prstenca a tým k protrúzii alebo až herniácii disku (vyskočená platnička), ktoré spôsobujú útlak miechy alebo miechových koreňov.
migrujúca artritída: striedavý zápal rôznych kĺbov. Je typický pre reumatickú horúčku a často postihuje veľké kĺby ako koleno, členok, lakeť a zápästie. Bolesť, opuch a zápal kĺbu sa objavuje typicky po 3 týždňoch od streptokokovej angíny a býva sprevádzaný horúčkou.
migrujúca polyartritída: striedavý zápal rôznych kĺbov. Je typický pre reumatickú horúčku a často postihuje veľké kĺby ako koleno, členok, lakeť a zápästie. Bolesť, opuch a zápal kĺbu sa objavuje typicky po 3 týždňoch od streptokokovej angíny a býva sprevádzaný horúčkou. Synonymum je migrujúca artritída.
miecha: miecha je vlastne pokračovaním mozgu. Je uložená v chrbticovom kanáli a končí medzi 1. a 2. driekovým stavcom (L1/2). Z tohto miesta smerom nadol potom pokračuje už iba zväzok nervov nazývaný „konský chvost“ (cauda equina). To je dôvod prečo je lumbálna punkcia, kedy sa punkčná ihla pichá medzi 4. a 5. driekový stavec bezpečným zákrokom. Ak náš mozog predstavuje niečo ako „server“, miecha je „switch“, z ktorého vždy medzi 2 stavcami vystupujú vpravo aj vľavo miechové korene (spolu 31 koreňov). Tieto potom vytvárajú miechové nervy, ktoré vedú k jednotlivým svalom (myotóm), do presných oblastí kože (dermatóm) alebo k jednotlivým orgánom (viscerotóm) napr. 6. krčný nerv (C6) inervuje palec ruky, 2. hrudný nerv (Th2) inervuje srdce, Th6 inervuje žalúdok, Th10 obličky atď. atď.
mikrofraktúra: minimálna zlomenina, prasklina (fisúra), ktorá ihneď po úraze nie je zistiteľná RTG vyšetrením. Je viditeľná až s odstupom 1 týždňa, kedy sa jej okraje začnú prevápňovať.
mikrotrauma: minimálne, často mikroskopické poranenie. Je relatívne častá na zuboch, stavcoch chrbtice, kostiach nohy a pod. Aj mikrotrauma spôsobuje pacientovi rôzne ťažkosti (bolesť).
Milurit: alopurinol, liek na liečbu dnavej artritídy (dny)
mineralizácia: ukladanie minerálov (vápnik, fosfor, horčík a iné) do tvrdých tkanív tela (kosti, zuby). Porucha mineralizácie vedie k osteoporóze (prerednutie kosti) alebo osteomalácii (zmäknutie kosti).
miskovitá tvár (dish face): vzniká ako následok zlomeniny jarmového oblúka (horná čeľusť) pri tzv. Le Fortovej zlomenine.
miechový šok: dôsledok úrazu, pri ktorom dochádza k nezvratnému transverzálnemu prerušeniu miechy. Mozog tak nemôže vysielať pokyny na perifériu a tiež nedostáva žiadne informácie z periférie. To vedie k porušeniu hybnosti a strate citlivosti pod poškodeným miestom, k ochrnutiu močového a análneho zvierača a k ďalším veľkým problémom ako napr. vegetatívne poruchy, porucha výživy tkanív a pod. Po 2-3 týždňoch sa stav o niečo zlepší.
Mobilat: antireumatikum na lokálne použitie (gel), podobne ako Aspirin a Acylpyrin obsahuje salicylovú kyselinu.
mobilita: pohyblivosť napr. mobilita končatiny, kĺbu a pod.
mobilizácia: včasná mobilizácia (rozhýbanie) je dôležitou úlohou rehabilitácie najmä po predchádzajúcej imobilizácii na lôžku, v sadre, na ortéze a pod. Ide o dôležitú prevenciu tromboembolickej choroby alebo atrofie svalov. Ako mobilizácia sa tiež označuje jeden zo zákrokov manuálnej medicíny. Na rozdiel od manipulácie ide o jemnejšiu cestu ako odstrániť blokádu kĺbov alebo stavcov chrbtice.
močová kyselina: ide o konečný produkt metabolizmu bielkovín (proteínov), ktorý sa z tela vylučuje obličkami. Zvýšená hladina močovej kyseliny v krvi (hyperurikémia) je príčinou ukladania jej kryštálikov v kĺboch, čo vedie k ich zápalu (dnavý zápal, dna), ale tiež k tvorbe močových kameňov (urolitiáza).
monoartritída: zápal jedného kĺbu. Na rozdiel od toho polyartritída postihuje mnoho kĺbov.
monocyt: ide o druh bielej krvinky. Zo všetkých leukocytov tvorí asi 2-8%. Vyvíja sa v kostnej dreni a po niekoľkodňovej cirkulácii v krvi opúšťa krvné riečisko a mení sa na makrofág. Makrofág cestou fagocytózy (požieranie cudzích buniek) zabezpečuje tzv. bunkovú imunitu organizmu. Zvýšený počet monocytov je charakteristický pre niektoré infekčné ochorenia napr. infekčnú mononukleózu.
Monoflam: diklofenak sodný, liek na liečbu bolestí svalov, kĺbov a kostí, nehormonálne antireumatikum.
Monteggiova fraktúra: zlomenina hornej 1/3 lakťovej kosti (ulna) so súčasným vykĺbením hlavičky vretennej kosti (radius). Porovnaj s Galeazziho fraktúrou.
Mortonova neuralgia: následkom dlhodobého statického preťažovania dochádza k poklesu priečnej klenby nohy a dostaví sa záchvatovitá neskôr trvalá bolesť záprstných kostí nohy (metatarzy) ako následok permanentného tlaku hlavičiek metatarzov o podložku. Bolesť napr. vyprovokuje aj tlak palca na chodidlo.
Movalis: meloxicam, liek na liečbu bolestí svalov, kĺbov a kostí, nehormonálne antireumatikum, liek s protizápalovým účinkom
mozog: latinsky cerebrum, grécky enkefalon je riadiaca jednotka, niečo ako „server“ našej centrálnej nervovej sústavy. Pozostáva z veľkého mozgu, medzimozgu, stredného mozgu, mozočku, Varolovho mostu a predĺženej miechy. Veľký mozog má 2 hemisféry (pologule), každá z nich sa skladá z čelového, spánkového, tylového a temenného laloku. Mozog je chránený 3 obalmi – mäkkou plenou, pavúčnicou a tvrdou plenou, medzi ktorými koluje mozgovo-miechový mok. Pokrytý je mozgovou kôrou, ktorá je „sídlom“ nášho vedomia, myslenia, pamäti a riadi náš pohyb, vnímanie, reč a zrak. Podkôrové centrá riadia vegetatívne funkcie ako dýchanie, krvný obeh, príjem potravy, telesnú teplotu ai.
MCP: MCP je skratka pre metakarpophalangeálny kĺb, ktorý spája prvý článok prsta ruky (phalanx) so záprstnou kosťou (matacarpus).
MTP: MTP je skratka pre metatarzophalangeálny kĺb, ktorý spája prvý článok prsta nôh (phalanx) so záprstnou kosťou (matatarzus).
MSM: skratka pre metylsulfonylmetán, látku ktorá obsahuje síru. Nachádza sa v zelenine, ovocí, mlieku a mäse. Síra ako prvok tvorí podstatnú zložku kĺbov, preto sa využíva na ochranu chrupavky v liekoch označovaných ako chondroprotektíva. MSM má tiež analgetický účinok.
mukoperiost: výstelka niektorých kostených dutín napr. ústnej alebo prínosových, v ktorých sliznica (mukóza) zrastá s okosticou (periost).
mus articularis: kĺbová myš je označenie pre úlomok chrupavky, ktorý v závislosti od svojej aktuálnej polohy v kĺbe prekáža jeho hladkému a nebolestivému pohybu.
musculi articulares: drobné svalové snopčeky, ktoré vrastajú do kĺbového puzdra z priľahlých svalov a svojim ťahom bránia jeho priškripnutiu pri maximálnom ohybe kĺbu.
musculi interossei: medzikostné svaly, ktoré sa nachádzajú medzi záprstnými kosťami ruky alebo nohy. Podieľajú sa na pohyboch prstov.
musculi lumbricales: lumbrikálne alebo červovité svaly sú 4 drobné svaly na ruke alebo nohe. Ohýbajú prvý článok prstov, ostatné články prstov vystierajú.
musculus (mn. č. musculi): latinsky sval (svaly) je orgán, ktorý nám svojou kontrakciou t.j. priblížením obidvoch jeho koncov k sebe, umožňuje pohyb. Sval väčšinou začína na jednej kosti a končí pod kĺbom na druhej kosti a podľa tohto jeho umiestnenia potom spôsobuje ohyb (flexiu), vystretie (extenziu), odtiahnutie (abdukciu), pritiahnutie (addukciu), vonkajšiu rotáciu (extrarotáciu) alebo vnútornú rotáciu (intrarotáciu) končatiny. Svaly sa buď podieľajú na tom istom pohybe a spolupracujú tak ako agonisti, alebo je ich činnosť antagonistická t.j. jeden končatinu ohýba a druhý vystiera (napr. biceps a triceps na ramene). Priečne pruhované svaly zabezpečujú vôľou riadený pohyb končatín, hladké svalstvo vôľou neovládaný pohyb vnútorných orgánov.
musculus abductor: sval, ktorý vykonáva abdukciu t.j. odtiahnutie končatiny napr. na hornej končatine robí rozpaženie (odtiahnutie od tela).
musculus abductor digiti minimi manus: malý sval v brušku na malíčkovej hrane dlane (hypothenar), ktorý vykonáva abdukciu malíčka t.j. odťahuje ho od ostatných prstov.
musculus abductor digiti minimi pedis: sval na malíčkovej hrane chodidla, ktorý vykonáva abdukciu malíčka t.j. odťahuje ho od ostatných prstov.
musculus abductor hallucis: sval na palcovej (vnútornej) strane chodidla, ktorý vykonáva abdukciu palca t.j. odťahuje ho od ostatných prstov. Jeho správne napätie formuje tvar pozdĺžnej klenby nohy – predstavuje „tetivu na luku“, ku ktorému sa pozdĺžna klenba nohy prirovnáva.
musculus abductor pollicis brevis: krátky sval v brušku na palcovej strane dlane (thenar), ktorý vykonáva abdukciu palca ruky t.j. odťahuje ho od ostatných prstov.
musculus abductor pollicis longus: dlhý sval zo skupiny svalov na chrbtovej strane predlaktia, ktorý vykonáva abdukciu palca ruky t.j. odťahuje ho od ostatných prstov. Pomáha tiež pri vystieraní (extenzii) palca.
musculus adductor: sval, ktorý vykonáva addukciu t.j. pritiahnutie končatiny napr. na hornej končatine robí pripaženie (pritiahnutie k telu).
musculus adductor brevis: krátky sval na vnútornej strane stehna, ktorý sa spolu s inými adduktormi podieľa na pritiahnutí stehna k osi tela.
musculus adductor hallucis: sval na palcovej (vnútornej) strane chodidla, ktorý vykonáva addukciu palca t.j. priťahuje ho k ostatným prstom. Jeho správne napätie formuje tvar pozdĺžnej ale najmä priečnej klenby nohy.
musculus adductor longus: dlhý sval na vnútornej strane stehna, ktorý sa spolu s inými adduktormi podieľa na pritiahnutí stehna k osi tela. Okrem addukcie sa podieľa aj na ohybe a vonkajšej rotácii v bedrovom kĺbe.
musculus adductor magnus: najväčší sval na vnútornej strane stehna, ktorý sa spolu s inými adduktormi podieľa na pritiahnutí stehna k osi tela. Okrem addukcie sa podieľa aj na zanožení stehna v bedrovom kĺbe.
musculus adductor pollicis: dlaňový sval, ktorý priťahuje palec k ostatným prstom. Okrem addukcie robí aj opozíciu palca t.j. postaví ho oproti ostatným prstom. Tento pohyb a preto aj tento sval umožňuje ľuďom písať a používať množstvo nástrojov. Primáti tento pohyb nedokážu.
musculus biceps brachii: dvojhlavý sval na prednej strane ramena. Ohýba predlaktie smerom k plecu, ale podieľa sa aj na iných pohyboch v pleci. Robí tiež supináciu predlaktia t.j. rotačný pohyb, keď palec otočíme smerom od tela.
musculus biceps femoris: dvojhlavý sval na zadnej vonkajšej strane stehna. Ohýba nohu v kolene, priťahuje pätu k telu. Okrem flexie v kolene vykonáva tiež abdukciu stehna (odtiahnutie od osi tela) a vonkajšiu rotáciu predkolenia.
musculus brachialis: hlboký sval na prednej strane ramena, leží pod bicepsom. Ohýba predlaktie smerom k plecu.
musculus bulbospongiosus: sval panvového dna, ktorý u muža obopína bulbus penisu. Ovplyvňuje náplň krvi v penise pri erekcii, vypudzuje moč a spermie. U ženy obopína vestibulum vagíny a upína sa na klitoris. Ovplyvňuje náplň klitorisu a vyprázdnenie Bartholiniho žliaz.
musculus coracobrachialis: sval na vnútornej strane ramena. Ohýba (flektuje) rameno, robí teda predpaženie. Okrem toho priťahuje rameno k telu (addukcia).
musculus deltoideus: deltový sval, ktorý zvrchu obklopuje plece a dodáva mu jeho charakteristický oblý tvar. Vykonáva abdukciu ramena (najmä stredná tretina), predpaženie (predná tretina), zapaženie (zadná tretina), ale tiež robí rotáciu ramena. V kľude udržuje hlavicu ramennej kosti v jamke.
musculus digastricus: dvojbruškatý sval na prednej strane krku zo skupiny svalov nad jazylkou. Pridvihuje jazylku pri prehĺtaní (pri zatvorenej dolnej čeľusti) alebo otvára dolnú čeľusť (pri nehybnej jazylke).
musculus erector spinae: skupina svalov, ktorá začína v krížovej oblasti, prebieha po obidvoch stranách chrbtice a končí v oblasti krku a hlavy. Vzpriamuje chrbticu z predklonu alebo ju v stoji zakláňa resp. umožňuje nám vstať z ľahu na bruchu (čo je vlastne tiež záklon). Pri jednostrannej kontrakcii ukláňa trup vpravo alebo vľavo.
musculus extensor: sval vykonávajúci extenziu t.j. vystretie, napriamenie končatiny v kĺbe, ale tiež záklon trupu, zanoženie, zapaženie a pod.
musculus extensor carpi radialis: radiálny naťahovač zápästia. Sval na chrbtovej strane predlaktia, ktorý vykonáva radiálnu dukciu ruky (pohyb k palcovej strane), extenziu zápästia (vystretie predtým ohnutej ruky), rotáciu ruky smerom navon (supinácia) pri vystretom lakti a rotáciu ruky smerom dovnútra (pronácia) pri ohnutom lakti.
musculus extensor carpi ulnaris: ulnárny naťahovač zápästia. Sval na chrbtovej strane predlaktia, ktorý vykonáva ulnárnu dukciu ruky (pohyb k malíčkovej strane), extenziu zápästia (vystretie predtým ohnutej ruky).
musculus extensor digiti minimi: vystierač malíčka – sval na chrbtovej strane predlaktia, ktorý vystiera (extenduje) malíček.
musculus extensor digitorum: sval na chrbtovej strane predlaktia, ktorý vystiera, naťahuje predtým ohnutý II.-IV. prst ruky, robí aj extenziu zápästia. Začína na radiálnom epikondyle ramennej kosti (= tenisový lakeť).
musculus extensor digitorum brevis: krátky vystierač II.-IV. prsta nohy, nachádza sa na chrbtovej strane nohy.
musculus extensor digitorum longus: dlhý vystierač II.-IV. prsta nohy, ktorý sa nachádza na prednej strane predkolenia. Okrem extenzie prstov, robí aj dorzálnu flexiu nohy t.j. priťahuje špičku nohy ku kolenu. Pri obrne peroneálneho nervu toto chorý nedokáže, preto musí pri chôdzi ohnúť nohu v kolene a zdvihnúť ju vysoko od zeme („kohútia chôdza“).
musculus extensor hallucis brevis: krátky vystierač palca nohy, nachádza sa na chrbtovej strane nohy.
musculus extensor hallucis longus: dlhý vystierač palca nohy, nachádza sa na prednej strane predkolenia. Podieľa sa tiež na extenzii nohy (= dorzálna flexia) t.j. priťahuje špičku nohy ku kolenu. Pri obrne peroneálneho nervu toto chorý nedokáže, preto musí pri chôdzi ohnúť nohu v kolene a zdvihnúť ju vysoko od zeme („kohútia chôdza“).
musculus extensor indicis: vystierač ukazováka ruky, nachádza sa na chrbtovej strane predlaktia. Podieľa sa tiež na vystretí (extenzii) ruky v zápästí.
musculus extensor pollicis: vystierač palca ruky, nachádza sa na chrbtovej strane predlaktia. Okrem extenzie palca sa podieľa aj na abdukcii ruky t.j. jej pohybe smerom k palcovej strane.
musculus flexor: sval vykonávajúci flexiu t.j. ohnutie, ohyb končatiny v kĺbe, ale tiež predklon trupu, prednoženie, predpaženie a pod.
musculus flexor carpi radialis: radiálny ohýbač zápästia. Sval na dlaňovej strane predlaktia, ktorý ohýba zápästie najmä pri palci. Vykonáva tiež rotáciu ruky smerom dovnútra (pronácia). Začiatok má na mediálnom epikondyle lakťa (= golfový lakeť).
musculus flexor carpi ulnaris: ulnárny ohýbač zápästia. Sval na dlaňovej strane predlaktia, ktorý ohýba zápästie najmä pri malíčku. Začiatok má na mediálnom epikondyle lakťa (= golfový lakeť).
musculus flexor digiti minimi brevis: krátky ohýbač malíčka. Nachádza sa na dlaňovej strane ruky a spolu s inými svalmi tvorí bruško v dlani ruky pri malíčku (hypothenar). Na nohe sa nachádza na šľapaji na malíčkovej hrane nohy.
musculus flexor digitorum brevis: krátky ohýbač II.- V. prsta nohy. Nachádza sa na chodidle, jeho správne napätie podmieňuje tvar pozdĺžnej klenby nohy – predstavuje „tetivu na luku“, ku ktorému sa pozdĺžna klenba nohy prirovnáva.
musculus flexor digitorum longus: dlhý ohýbač II.-V. prsta nohy. Nachádza sa na lýtkovej strane predkolenia. Okrem flexie prstov vykonáva aj ohyb nohy smerom od kolena (plantárna flexia) a umožňuje nám tak výpon na špičky.
musculus flexor digitorum profundus: hlboký ohýbač prstov ruky, ohýba posledný článok prstov. Nachádza sa na dlaňovej strane predlaktia.
musculus flexor digitorum superficialis: povrchový ohýbač II.-V. prsta ruky, ohýba prostredný článok prstov. Nachádza sa na dlaňovej strane predlaktia. Jeho šľachy sa dajú nahmatať v dlani. Tento sval má začiatok na mediálnom epikondyle lakťa (= golfový lakeť). (Palec má svoj vlastný flexor).
musculus flexor hallucis: ohýbač palca nohy. Ohýbače palca sú dva: dlhý ohýbač palca začína na zadnej strane ihlice (vonkajšia strana lýtka) a ohýba 2. článok palca. Krátky ohýbač sa nachádza na vnútornej strane šľapaje a ohýba 1. článok palca.
musculus flexor pollicis: ohýbač palca ruky. Ohýbače palca sú dva: dlhý ohýbač palca začína na strednej časti vretennej kosti a ohýba 2. článok palca. Krátky ohýbač tvorí súčasť bruška palca (thenar) a ohýba 1. článok palca.
musculus gluteus: sedací sval. Sedacie svaly sú tri: 1). maximus je najväčší, ale aj najdôležitejší, lebo človeku umožňuje stáť vzpriamene „na dvoch“. Je to sval, na ktorom presedíme celé hodiny a tiež sval, v ktorom sa štartuje najdôležitejšia fáza kroku t.j. zanoženie. Vykonáva teda extenziu, abdukciu aj vonkajšiu rotáciu v bedrovom kĺbe. Pekný maximus je pre ľudí sexuálne veľmi atraktívny, je synonymom dobrého zdravia. Napr. opice ho majú len nevýrazný 2) medius je stredný, hlbšie uložený, pichajú sa do neho injekcie. Je súčasťou tzv. iliotibiálneho traktu, ktorý pri chôdzi zabezpečuje stoj na jednej končatine. 3) minimus je najmenší.
musculus gracilis: jemný, štíhly, gracilný sval na vnútornej strane stehna. Je súčasťou veľkej skupiny priťahovačov (adduktorov). Vykonáva nielen ohyb (flexiu), zanoženie (extenziu) a pritiahnutie (addukciu) stehna ale aj ohyb (flexiu) a vnútornú rotáciu (intrarotácia) v kolene.
musculus iliococcygeus: dvíhač konečníka (levator ani) vytvára svalové panvové dno a tvoria ho dva svaly 1) predný pubococygeus spája lonovú kosť s kostrčou a 2) zadný iliococcygeus spája panvovú kosť s kostrčou. Zdvihnutie konečníka má veľký význam pri defekácii, domočovaní (mikcii) ale aj pre sexuálny život. Oslabenie svalov panvového dna vedie k problémom s otehotnením, udržaním tehotenstva, k inkontinencii moču a stolice, k prolapsom maternice a konečníka.
musculus iliopsoas: ide vlastne o „sviečkovú“ t.j. najkrajší a najobľúbenejší sval všetkých kuchárov a konzumentov. Nachádza sa na obidvoch stranách driekovej chrbtice v bruchu pod črevami. Pri jednostrannej kontrakcii ohýba bedrový kĺb alebo ukláňa trup do strany. Pri obojstrannej kontrakcii psoasov sa predkloníme až po zem, pri vise na hrazde by sme zdvihli obidve kolená. Na psoase leží oblička a preto bolestivý sval (čo je veľmi časté!) napodobňuje ochorenie obličky. Keďže končí v triesle, jeho stuhnutie (skrátenie) môže spôsobovať aj bolesti triesla.
musculus infraspinatus: podhrebeňový sval, sval nachádzajúci sa pod hrebeňom lopatky. Vykonáva vonkajšiu rotáciu (extrarotáciu) v ramene a tvorí preto súčasť tzv. rotátorovej manžety, ktorá býva veľmi často preťažená alebo poranená.
musculus latissimus dorsi: najširší sval chrbta, ktorý trénuje každý kulturista. Začína na čiare medzi 7. hrudným stavcom (Th7) a krížami a upína sa na obidve ramenné kosti pričom vytvára charakteristickú zadnú riasu pazuchy. Vykonáva pripaženie (addukciu), ale aj zapaženie (extenziu) horných končatín. Vo vise nám umožňuje pritiahnuť sa k hrazde.
musculus levator ani: dvíhač konečníka tvorí svalovú časť panvového dna. Tvoria ho dva svaly: 1) predný pubococygeus spája lonovú kosť s kostrčou a 2) zadný iliococcygeus spája panvovú kosť s kostrčou. Zdvihnutie konečníka má veľký význam pri defekácii, domočovaní (mikcii) ale aj pre sexuálny život. Oslabenie svalov panvového dna vedie k problémom s otehotnením, udržaním tehotenstva, k inkontinencii moču a stolice, k prolapsom maternice a konečníka.
musculus longus colli: hlboký sval na prednej strane krku pri krčnej chrbtici, ktorý vykonáva predklon hlavy a jej úklony do strán.
musculus obliquus abdominis: šikmý brušný sval. Vonkajší šikmý brušný sval (obliquus externus) prebieha od dolných rebier k lonovej kosti šikmo dopredu v smere ako keď si chceme strčiť obidve ruky do vrecák. Priebeh vnútorného šikmého svalu (obliquus internus) je kolmý na vlákna vonkajšieho šikmého svalu. Dobrý stav šikmých svalov podmieňuje pevnosť brušnej steny. Vykonávajú rotáciu trupu, ale aj predklon trupu, pri vise na hrazde priťahujú panvu smerom nahor. Ich súčasnou kontrakciou zapíname tzv. brušný lis napr. pri močení, defekácii, dvíhaní ťažkých bremien a pod.
musculus obturatorius externus: sval zo skupiny šiestich vonkajších rotátorov stehna, rotuje stehno smerom navon. Je uložený hlboko pod veľkým sedacím svalom. Podieľa sa tiež na pritiahnutí stehna (addukcia) a jeho ohnutí v bedrovom kĺbe (flexia).
musculus obturatorius internus: sval zo skupiny šiestich vonkajších rotátorov stehna, rotuje stehno smerom navon. Je uložený hlboko pod veľkým sedacím svalom. Podieľa sa tiež na odtiahnutí stehna (abdukcia) a zanožení nohy v bedrovom kĺbe (extenzia).
musculus opponens digiti minimi: sval vykonávajúci opozíciu malíčka ruky voči ostatným prstom. Spolu s inými svalmi vytvára bruško na malíčkovej strane dlane (hypothenar). Umožňuje nám spraviť peknú „štipku“.
musculus opponens pollicis: sval vykonávajúci opozíciu palca ruky voči ostatným prstom. Spolu s inými svalmi vytvára bruško na palcovej strane dlane (thenar). Tento pohyb palcom opice nedokážu. Umožňuje nám uchopovať predmety do ruky (pero, sekeru atď.)
musculus palmaris longus: dlhý dlaňový sval, ktorý sa nachádza na prednej strane predlaktia. Napína palmárnu (dlaňovú) aponeurózu, pomáha pri ohybe lakťa a zápästia.
musculus pectineus: hrebeňový sval stehna. Ide o krátky priťahovač na vnútornej strane stehna, ktorý je dobre viditeľný pri maximálnej abdukcii (odtiahnutí) stehna do strany. Jeho natiahnutie alebo nadtrhnutie je najmä u futbalistov, hokejistov a tenistov častým zdrojom bolestí v triesle. Vykonáva aj ohyb stehna a jeho vonkajšiu rotáciu.
musculus pectoralis: prsný sval. Veľký prsný sval (pectoralis major) dáva prsnej oblasti typický tvar a tvorí prednú riasu podpazušnej jamky. Priťahuje rameno k telu (addukcia), ohýba ho (flexia) a rotuje smerom k telu (pronácia). Okrem toho je pomocným dýchacím svalom. Malý prsný sval (pectoralis minor) sa nachádza pod veľkým prsným svalom. Podieľa sa na pohyboch ramena, ale je tiež pomocným dýchacím svalom.
musculus piriformis: hruškovitý sval, jeden zo šiestich extrarotátorov stehna. Je uložený hlboko pod veľkým sedacím svalom. Okrem vonkajšej rotácie tiež stehno odťahuje od osi tela (abdukcia) a dolnú končatinu zanožuje (extenzia). Keďže pod piriformisom vystupuje z panvy sedací nerv, kŕč hruškovitého svalu býva jednou z príčin ischiasu.
musculus plantaris: jeden z lýtkových svalov, ktorý sa upína do päty spoločne s Achilovou šľachou. Ide o rudimentárny sval, ktorý postupne stratil svoj význam. Iba sa podieľa na flexii (ohybe) nohy aj predkolenia.
musculus popliteus: sval v podkolennej (popliteálnej jamke), ohýba predkolenie a robí jeho vnútornú rotáciu.
musculus pronator: sval vykonávajúci pronáciu t.j. rotačný pohyb predlaktia, keď sa naťahujeme za predmetom v snahe uchopiť ho. V dolnej časti predlaktia je štvorcový pronátor (pronator quadratus), v hornej časti predlaktia oblý pronátor (pronator teres).
musculus quadratus plantae: štvorcový sval na chodidle nohy (planta). Ohýba prsty nohy smerom nadol a udržiava pozdĺžnu klenbu nohy.
musculus quadriceps femoris: mohutný štvorhlavý sval na prednej strane stehna, ktorý sa cez jabĺčko upína na predkolenie (do drsnatiny píšťaly). Kvadriceps vykonáva extenziu kolena a umožňuje nám tak napr. kopnúť do lopty, vystupovať nahor po schodoch, do kopca a pod. Jedna zo štyroch jeho hláv – priamy sval (rectus femoris) okrem toho ohýba končatinu v bedrovom kĺbe. Kvadriceps po dlhšej imobilizácii v sadre alebo ortéze pomerne rýchlo podlieha atrofii, zoslabuje, čo negatívne vplýva na jeho funkciu. Výbornou prevenciou je drill quadricepsu t.j. ohyb nohy v triesle 1000x za deň.
musculus rectus abdominis: priamy sval brucha prebiehajúci stredom brucha, ktorý u športovcov vytvára v podkoží typické „tehličky“. Pravá a ľavá časť svalu sú spojené stredovou čiarou a opticky „prerušené“ pupkom. Súčasný sťah obidvoch častí priameho svalu spôsobí predklon trupu alebo pri vise na hrazde zdvihne obidve stehná. Pri sťahu pravej alebo ľavej časti pomáha pri úklonoch trupu do strán.
musculus rectus capitis posterior: priamy sval na zadnej strane krku patriaci do skupiny hlbokých extenzorov (vzpriamovačov) šije. Zakláňa hlavu napr. keď sa zdvíhame z pozície na bruchu. Ide o 2 krátke svaly (veľký – major a malý – minor), ktoré spájajú 1. a 2. krčný stavec so záhlavím.
musculus sartorius: krajčírsky sval. Ide o dlhý úzky sval prechádzajúci od panvy krížom ponad štvorhlavý sval na vnútornú stranu kolena.
: Pomáha pri ohybe (flexia), odtiahnutí (abdukcia) a vonkajšej rotácii (extrarotácia) v bedrovom kĺbe, ale tiež pri ohybe (flexia) a vnútornej rotácii (intrarotácia) kolena.
musculus scalenus: ide o 3 šikmé (scalenus) svaly na prednej strane krku – predný scalenus (anterior), stredný scalenus (medius) a zadný scalenus (posterior), ktoré sa upínajú na 1. a 2.rebro. Predkláňajú a ukláňajú hlavu do strán. Medzi svalmi je úžina, ktorou prechádza podkľúčková tepna a nervový zväzok pre hornú končatinu. Zvýšené napätie alebo až kŕč skalenov vedie k útlaku tepny aj nervov a vzniká tzv. skalenový syndróm.
musculus semimembranosus: poloblanovitý sval na vnútornej zadnej strane stehna. Pomáha pri zanožení (extenzia) a pritiahnutí (addukcia) stehna, ale tiež pri ohybe (flexia) a vnútornej rotácii (intrarotácia) predkolenia.
musculus semitendinosus: pološľachovitý sval na vnútornej zadnej strane stehna. Pomáha pri zanožení (extenzia) a pritiahnutí (addukcia) stehna, ale tiež pri ohybe (flexia) a vnútornej rotácii (intrarotácia) predkolenia.
musculus subscapularis: podlopatkový sval nachádzajúci sa medzi lopatkou a hrudným košom, hmatný je v podpazušnej jamke. Priťahuje rameno k telu (addukcia) a robí vnútornú rotáciu v ramene (intrarotácia).
musculus supraspinatus: nadhrebeňový sval, nachádza sa v jame nad hrebeňom lopatky. Odťahuje rameno od tela (rozpaženie, abdukcia) a stabilizuje ramenný kĺb v kĺbnej jamke.
musculus tensor fasciae latae: napínač širokej fascie, sval na bočnej strane stehna, ktorý patrí medzi tzv. pelvifemorálne stabilizátory t.j. svaly, ktoré stabilizujú panvu a stehno pri chôdzi alebo pri stoji na jednej nohe. Pomáha pri ohybe (flexia), odtiahnutí (abdukcia) a vnútornej rotácii (intrarotácia) stehna a udržuje napriamenie (extenziu) v kolennom kĺbe.
musculus teres: oblý sval, ktorý spája lopatku s ramennou kosťou. Malý oblý sval – teres minor – vykonáva vonkajšiu rotáciu ramena (extrarotácia). Veľký oblý sval – teres major – vykonáva zapaženie (extenziu) hornej končatiny, pomáha priťahovať končatinu k trupu (addukcia) a robí vnútornú rotáciu ramena (intrarotácia).
musculus triceps brachii: trojhlavý sval nachádzajúci sa na zadnej strane ramena. Každá z 3 hláv má svoj začiatok na rôznych miestach pleca, úpon však majú spoločný v oblasti lakťa. Triceps vystiera končatinu predtým ohnutú v lakti (extenzia predlaktia). Dlhá hlava pomáha priťahovať rameno k telu (addukcia).
musculus triceps surae: trojhlavý sval, ktorý dáva ľudskému lýtku (na rozdiel od zvierat) jeho charakteristický mohutný tvar. Jeho rozvoj u človeka súvisí so vzpriameným postojom a chôdzou „po dvoch“. Sval sa prostredníctvom Achillovej šľachy upína zhora do päty. Jeho kontrakcia nás dvíha na špičky, dovoľuje nám vyskočiť, odráža nás vpred pri chôdzi a dodáva nášmu kroku alebo skoku „švih“, rýchlosť a razanciu.
muskulokutánny: svalovo – kožný, týkajúci sa svalov a kože napr. muskulokutánny nerv.
muskuloskeletálny: svalovo – kostrový, týkajúci sa svalov a kostry napr. muskuloskeletálny systém t.j. kosti, kĺby a svaly nášho tela.
myalgia epidemica: bolesti svalov epidemického pôvodu. Ide o akútne vírusové ochorenie Coxsackie vírusom s horúčkou a silnými bolesťami svalov, obzvlášť tých na hrudníku. Preto sa táto choroba nazýva tiež pleurodýnia (pleura – pohrudnica, dýnia – bolesť).
myalgia: bolesť svalov. Bolesť svalov má najčastejšie funkčný pôvod t.j. svaly bolia z nadmerného používania, z preťaženia a to najmä ako následok statického preťaženia napr. myalgia svalov krku po práci s predklonom hlavy. Myalgia môže mať aj úrazový pôvod – natiahnutie, natrhnutie alebo pomliaždenie svalu. Spolu s bolesťami kĺbov sa myalgia často objavuje v rámci chrípky a iných viróz.
myelitída: zápal miechy, ale tiež zápal drene napr. encefalomyelitída je zápal mozgu a miechy, osteomyelitída je zápal kosti a kostnej drene.
myelo-: = so vzťahom k mieche alebo kostnej dreni napr. myelopatia je ochorenie miechy alebo tiež ochorenie kostnej drene (v minulosti lekári považovali za dreň všetko, čo bolo uzatvorené v kostiach teda aj miechu aj kostnú dreň, ale aj mozog).
myeloaplazia: kým aplázia je úplná porucha vývoja vo všeobecnosti, myeloaplázia je úplná porucha vývoja krvných buniek v kostnej dreni. Ako aplastická anémia sa označuje úplná porucha vývoja červených krviniek.
myeloblast: nezrelá biela krvinka, vyskytuje sa len v kostnej dreni. Z myeloblastu vzniká promyelocyt a z neho potom myelocyt.
myelocyt: bunka kostnej drene patriaca k bielemu krvnému radu buniek (myelon = dreň, cytos = bunka).
myelodysplazia: porucha dozrievania krvných buniek v kostnej dreni
myelogram: výsledok vyšetrenia kostnej drene, ktorý stanovuje percentuálne zastúpenie buniek jednotlivých vývojových štádií červeného a bieleho krvného radu, tiež krvných doštičiek.
myelokéla: vrodená vada s prolapsom miechy (prietrž), teda stav, kedy sa miecha vyklenuje mimo miechového kanála.
myeloschisis: rozštep miechy, vrodená vývojová porucha.
myelotoxický: poškodzujúci kostnú dreň napr. myelotoxické lieky.
myodýnia: bolesť svalov, častejšie sa však používa pojem myalgia.
myogelóza: lokalizované zatvrdnutie niektorých svalových vlákien, bolestivý „uzlík“ vo svale. Vzniká ako následok dlhodobého funkčného preťažovania svalov, veľmi často sa vytvorí napr. v trapézovom svale, v extenzoroch ruky na predlaktí a pod. Modernejšie pomenovanie myogelózy je trigger point (TrP) – spúšťový bod.
myogénny: svalového pôvodu napr. myogénne bolesti sú bolesti svalového pôvodu.
myorelaxancia: lieky uvoľňujúce tonus svalov (zvýšený ale aj normálny). Využívajú sa na uvoľnenie stuhnutých, kŕčovitých (spastických) svalov napr. pri lumbagu. Užívajú sa najmä na noc alebo vtedy, keď chorý môže zostať po celý deň na lôžku. Ináč by pohyb pri zníženom tonuse svalov mohol spôsobiť ďalšie zhoršenie choroby, keďže svaly majú okrem iného fixačnú, stabilizačnú funkciu. V praxi sa najčastejšie používa Mydocalm, Dorsiflex a Sirdalud, ale myorelaxačný účinok má aj Guajacuran, Diazepam, Lexaurin a iné anxiolytiká.
myositis ossificans: zápalové ochorenie svalov, pri ktorom dochádza ku tvorbe kostného tkaniva (osifikácii) vo svaloch. Ide o patologické hojenie svalov často ako následok úrazu.
myozitída: zápal svalu, ktorý sa prejavuje bolesťou, stuhnutosťou a svalovou únavou. Ako polymyozitída sa označuje generalizovaný zápal svalov postihujúci mnoho alebo väčšinu svalových skupín. Môže mať reumatický pôvod.
myška kĺbová (mus): latinsky mus articularis je označenie pre úlomok chrupavky, ktorý v závislosti od svojej aktuálnej polohy v kĺbe prekáža jeho hladkému a nebolestivému pohybu.