Lekársko – slovenský slovník

Písmeno O

OA: lekármi často používaná skratka pre osobnú anamnézu, ale tiež pre osteoartritídu.
odvápnenie (kostí): dnes možno známejšie pod pojmom osteoporóza.
OCHD: skratka pre osteochondrodyspláziu, abnormálny vývoj kostí, väziva aj chrupavky. Ide o rôznorodú skupinu ochorení, ktoré sa prejavujú najmä poruchami rastu (deformácia, disproporcionalita) a zlou funkciou kĺbov (obmedzenie hybnosti, rýchly nástup artrózy).
OI: skratka pre osteogenesis imperfecta – dedičnú krehkosť kostí, ktorá sa prejavuje zlomeninami dlhých kostí, kostnými deformitami ale tiež lámavosťou zubov, stratou sluchu, nadmernou uvoľnenosťou väziva a nadmerným potením.
okcipitocervikálny: majúci vzťah k záhlaviu (occiput) a zároveň ku krčnej chrbtici (cervix), týkajúci sa spojenia medzi krkom a lebkou. Používa sa tiež v spojení cervikooccipitálny.
okcipitocervikálna fúzia: neurochirurgický výkon, pri ktorom sa vykonáva fixácia nestability occipitocervikálneho spojenia medzi krkom a lebkou.
okcipitocervikálna nestabilita: porucha stability occipitocervikálneho spojenia medzi krkom a lebkou najčastejšie ako následok úrazu. Pri veľkej nestabilite hrozí poškodenie miechy, ochrnutie končatín až smrť. Väčšinou je nutné chirurgické riešenie v podobe occipitocervikálnej fúzie.
okostica: latinsky periost. Okostica je hustá, veľmi tvrdá a dobre inervovaná väzivová blana, ktorá pokrýva a chráni kosť po celom jej povrchu. Okrem ochrany kosti hrá kľúčovú rolu pri regenerácii kosti (osteogenéza). Úder, náraz do okostice veľmi bolí. Liečebne sa využíva tzv. periostálna masáž, masáž okostice. Na vnútornom povrchu kosti sa nachádza analogická vrstva väziva – endost.
olecranon: špicatý výbežok lakťovej kosti (ulny), miesto o ktoré sa opierame, keď si v sede chytíme hlavu do rúk.
Olfen: diklofenak sodný, nesteroidné antireumatikum, antiflogistikum, liek na liečbu ochorení pohybového aparátu, ktorý je známy tiež pod názvami Veral, Voltaren, Diclac, Diclobene a pod.
oligoartritída: zápal (artritída) niekoľkých kĺbov. Kým mono znamená jeden, oligos znamená niekoľko a poly znamená mnoho preto napr. polyartritída je zápalom mnohých kĺbov.
OM: skratka pre osteomyelitídu, zápal kostnej drene.
om-: grécka predpona vyjadrujúca vzťah k plecu napr. omalgia je bolesť pleca, omartróza je artrózou plecového kĺbu.
omagra: ochorenie plecového kĺbu spôsobené dnou.
omalgia: bližšie nešpecifikovaná bolesť plecového kĺbu (om- je grécky plece, algia znamená bolesť).
omartróza: artróza plecového kĺbu (om- je grécky plece, artróza znamená degeneratívne ochorenie kĺbu).
onkogénny: rakovinový, rakovinotvorný, majúci pôvod v nádore alebo majúci vzťah k nádoru napr. onkogénne vírusy sú príčinou nádorového bujnenia, onkogén je látka vyvolávajúca vznik rakovinového bujnenia a pod.
OP: lekárska skratka pre operáciu alebo osteoporózu.
ortéza: modernejšia náhrada sadrovej fixácie kĺbov a končatín, ortopedická pomôcka udržiavajúca pohyblivé časti tela v pevnej polohe. Pojem vznikol zložením gréckych slov orthos – rovný a slova protéza.
ortopédia: chirurgický odbor, ktorý sa zaoberá liečbou vrodených alebo získaných ochorení pohybového aparátu ale tiež liečbou následkov úrazov kostí, kĺbov a chrbtice. Kým traumatológia rieši akútne stavy – úrazy, ortopédia sa venuje liečbe chronických následkov týchto úrazov.
os: os znamená latinsky kosť ale tiež ústa. Z toho sú odvodené pojmy ako osifikácia (kostnatenie), osteoprodukcia (novotvorba kostí), osteoporóza (rednutie kostí), ale tiež orálny (súvisiaci s ústami), užívanie per os alebo perorálne t.j. ústami a pod.
os cuboideum: latinsky kockatá kosť. Ide o jednu z priehlavkových kostí, ktorá sa dotýka IV. a V. záprstnej kosti ale tiež pätovej kosti a na palcovej strane 3. klinovitej kosti.
os cuneiforme: latinsky klinovitá kosť. Klinovité kosti sú tri a spolu s inými kosťami sú súčasťou priehlavku. Klinovité kosti tvoria tzv. Lis Frankov kĺb, označovaný tiež ako dolný priehlavkový kĺb. Ide o zložený kĺb spájajúci priehlavok so záprstnými kosťami nohy. Podmieňuje mäkké perovanie nohy pri chôdzi, v tomto kĺbe sa vykonávajú amputácie nohy.
os ischii: latinsky sedacia kosť, ktorá je jednou z troch kostí, ktoré tvoria panvu (os ilium –bedrová kosť, os ischium –sedacia kosť a os pubis – lonová kosť). Na sedacích kostiach sedíme. Sú to tie tvrdé hrboly, ktoré si môžeme nahmatať v hĺbke pod sedacími svalmi.
os metacarpale: tiež metakarp, latinský názov pre záprstnú kosť ruky. Metakarpov je päť a označujú sa skratkou MC a poradovým číslom I.-V.
os metatarsale: tiež metatarz, latinsky názov pre záprstnú kosť nohy. Metatarzov je päť a označujú sa skratkou MT a poradovým číslom I.-V.
os naviculare: latinsky člnkovitá, loďkovitá kosť, ktorá je jednou z kostí priehlavku. Je to najväčší hrbolček, ktorý si môžeme nahmatať na vnútornej (palcovej) strane nohy. Susedí s 3 klinovitými kosťami (os cuneiforme) a priehlavkovou kosťou (talus).
os occipitale: latinsky záhlavná kosť, ktorá má kĺbové plôšky pre spojenie s 1. krčným stavcom (atlasom) a tvoria tak atlantookcipitálne spojenie. V záhlavnej kosti je veľký otvor, ktorým prechádza predĺžená miecha z lebky smerom von.
os pisiforme: latinsky hrášková kosť, najmenšia z ôsmich kostí zápästia. Nachádza sa na malíčkovej strane zápästia. V jej blízkosti prebieha lakťový nerv (nervus ulnaris).
os pubis: latinsky lonová kosť. Je jednou z troch kostí, ktoré tvoria panvu (os ilium –bedrová kosť, os ischium –sedacia kosť a os pubis – lonová kosť). Pravá a ľavá lonová kosť sa spájajú v tzv. symfýze. Lonovú kosť si nahmatáme prstami rúk v podbrušku pod hornou hranicou ochlpenia.
Osgood-Schlatterova choroba: druh aseptickej nekrózy kosti, ktorá postihuje drsnatinu píšťaly – miesto úponu šľachy priameho svalu stehna (m. rectus femoris). Ide o častú príčinu bolesti kolena u mladých mužov a športovcov. Drsnatina je zdurená a silne bolestivá na tlak a pri námahe. V liečbe sa najviac osvedčila high intensity laseroterapia alebo liečba rázovou (šokovou, pulznou) vlnou. Nesteroidné antireumatiká majú menší význam, ale veľký význam má strečing svalov prednej strany stehna.
osifikácia: kostnatenie t.j. premena chrupavky a väziva na kosť. K osifikácii dochádza v dobe rastu kosti, ale aj pri hojení zlomeniny. Väčšina našich kostí sa vyvíja osifikáciou chrupavky, iba kľúčna kosť a lebka osifikáciou väziva. Naproti tomu mineralizácia je ukladanie minerálov (vápnik, fosfor, horčík a iné) do tvrdých tkanív tela (kosti, zuby).
Ossin: natrium fluoratum, fluorid sodný, ktorý sa používa v liečbe kostných ochorení.
ostitída (osteitis): všeobecný názov pre zápal kosti. Naproti tomu osteomyelitída je zápal kosti a kostnej drene.
osteo-: predpona označujúca kosť alebo vzťah ku kosti napr. osteoporóza, osteomalácia, osteomyelitída atď.
osteoanabolický: s anabolickým účinkom na kosť t.j. podporujúci tvorbu, budovanie kosti napr. v liečbe osteoporózy sa používajú osteonanabolické lieky.
osteoartropatia: všeobecný názov pre artropatiu (ochorenie kĺbu) s postihnutím kosti.
osteoartróza: iný (dlhší) názov pre artrózu.
osteoblast: druh kostnej bunky, ktorá vytvára kostnú hmotu (osteoid). Z osteoblastov vznikajú zrelé kostné bunky osteocyty. Naproti tomu osteoklasty kostnú hmotu odbúravajú. Kosť podlieha permanentnej prestavbe, na ktorej sa podieľajú osteoblasty aj osteoklasty. Ich vyvážená činnosť podmieňuje zdravý kostný metabolizmus, kedy osteoprodukcia = osteoresorpcii.
osteocyt: zrelá kostná bunka v štádiu pokoja, bunka ktorá vznikla s osteoblastu a už sa ďalej nedelí.
osteodenzitometria: tiež denzitometria. Neinvazívne röntgenové vyšetrenie, ktorým sa zisťuje hustota kostnej hmoty (bone mineral density – BMD), štandardne hustota krčka stehnovej kosti a hustota prvých 4 driekových stavcov (L1-L4). Pomocou BMD sa okrem diagnostiky tiež vyhodnocuje a sleduje úspešnosť liečby osteoporózy.
osteodystrofia: ochorenie kosti ako následok jej narušenej výživy alebo ako následok jej porušenej tvorby.
osteodystrofia hyperparatyreózna: tiež známa ako Recklinghausenova choroba. Postihnutie kosti pri nadmernej činnosti príštitných teliesok (hyperparatyreóza). Prejavuje sa bolesťou chrbtice, bedrových kĺbov, deformitami a patologickými zlomeninami.
osteodystrofia, renálna: postihnutie kosti pri chronickom zlyhávaní obličiek. Prejavuje sa bolesťou chrbtice, bolesťou kostí, svalovou slabosťou, deformitami a zlomeninami.
osteoektómia: chirurgické vybratie, vyňatie časti kosti.
osteofyt: kostný výrastok nazývaný tiež ostrohou, ktorý vzniká na okrajoch tiel stavcov (vtedy sa volá spondylofyt), ale tiež okolo kĺbov postihnutých artrózou. Organizmus sa pomocou osteofytov snaží stabilizovať nestabilný kĺb (obmedzuje rozsah jeho pohybu) alebo segment chrbtice (rozširuje plochu, ktorou sa stavce dotýkajú).
osteogenesis imperfecta: dedičná krehkosť kostí, ktorá sa prejavuje zlomeninami dlhých kostí, kostnými deformitami, ale tiež lámavosťou zubov, stratou sluchu, nadmernou uvoľnenosťou väziva a nadmerným potením.
osteogenéza: tvorba kosti, novotvorba kosti osifikáciou chrupavky alebo väziva.
osteogénny: majúci kostný pôvod, majúci pôvod v kosti. Používa sa tiež v súvislosti s tvorbou kosti (osteo – kosť, genao – tvoriť).
osteochondritída: ohraničený zápal kosti a priľahlej chrupavky.
osteochondrodysplázia: porucha vývoja kosti a chrupavky (dysplázia – porucha)
osteochondrolýza: uvoľnenie nekrotickej, odumretej chrupavky a kosti (lýza – uvoľnenie z celku, rozpustenie, narušenie).
osteochondróm: nezhubný nádor kosti.
osteochondronekróza: nekróza kosti a priľahlej chrupavky.
osteochondropatia: bližšie nešpecifikované ochorenie kosti a priľahlej chrupavky.
osteochondrosis deformans juvenilis: iný názov pre aseptickú nekrózu tiel stavcov (Scheuermannova choroba)
osteochondrosis dissecans: ohraničená nekróza kosti tesne pod kĺbnou chrupavkou napr. v oblasti členku, kolena, lakťa, ktorá môže viesť až k uvoľneniu nekrotickej časti do kĺbu, kde potom ako tzv. kĺbová myš prekáža jeho hladkému pohybu.
osteochondrosis intervertebralis: degeneratívne zmeny medzistavcových platničiek sprevádzané reaktívnou osteosklerózou a tvorbou osteofytov.
osteochondróza: latinsky osteochondrosis, ochorenie postihujúce kosť a zároveň chrupavku v blízkosti kĺbov.
osteoid: ešte nemineralizované kostné tkanivo, kostné tkanivo pred jeho mineralizáciou vápnikom, horčíkom a fosforom.
osteóm: nezhubný nádor stehnovej kosti, píšťaly, ale tiež ramennej kosti a stavcov chrbtice. Vyskytuje najmä u chlapcov vo veku do 20 rokov. Spôsobuje tupé stupňujúce sa nočné bolesti dobre zaberajúce na lieky od bolesti. Má tendenciu k spontánnemu zahojeniu. Naproti tomu osteosarkóm je zhubný nádor kosti.
osteokalcin (gla-protein): kostná bielkovina produkovaná osteoblastmi, ktorej tvorba je závislá od prítomnosti vitamínu K. Hladina osteokalcinu v sére je ukazateľom novotvorby kosti. Po kolagéne ide o 2. najčastejšiu kostnú bielkovinu.
osteokartilaginózny: majúci zároveň vlastnosti kosti a chrupavky, kostno-chrupavkovitý (osteo – kosť, kostný, cartilago – chrupavka).
osteoklast: druh kostnej bunky, ktorej funkciou je resorpcia (odstraňovanie) kostnej hmoty. Kosť podlieha permanentnej prestavbe, na ktorej sa podieľajú osteoblasty aj osteoklasty. Ich vyvážená činnosť podmieňuje zdravý kostný metabolizmus, kedy osteoprodukcia = osteoresorpcii.
osteológia: medicínsky odbor, ktorý študuje kosti – ich anatómiu (tvar, štruktúru), fyziológiu (funkciu) aj patológiu (choroby).
osteolytický: rozpúšťajúci kosť napr. osteolytický proces narúša pevnú štruktúru kosti, často vedie ku zlomeninám kostí. Opačný pojem osteoplastický znamená budovanie, novotvorbu kosti.
osteomalácia: mäknutie kostí (osteomalácia, rachitída) je následkom nedostatku vitamínu D. Prejavuje sa bolesťami a deformitami kostí, svalovou slabosťou, únavnosťou a u detí poruchami rastu. V súčasnosti je nedostatok vitamínu D celosvetovou pandémiou, trpí ním 30% dospelých a až 80% starých ľudí. Okrem postihnutia kostí spôsobuje aj zvýšené riziko rakoviny, autoimunitných chorôb, hypertenzie a rôznych infekcií (tzv. zimné chrípky).
osteomyelitída: zápal kostnej drene spôsobený baktériami, ktoré do drene preniknú zvonku (pri úraze) alebo zvnútra organizmu infikovanou krvou z hnisavých ložísk na inom mieste tela. Zápal sa môže z kosti rozšíriť aj na okolité kĺby alebo sa môže prevaliť na povrch tela (fistula). Liečba je zdĺhavá, náročná a výsledok neistý. Kombinuje sa chirurgická liečba s podávaním antibiotík po mnoho týždňov.
osteon: základná kostná jednotka, z ktorej je vybudovaná kosť.
osteonekróza: nekróza, odumretie kosti ako následok úrazu, nadmernej námahy, poruchy prekrvenia alebo liečby kortikoidmi. Nekróza môže postihnúť drsnatinu píšťaly (Osgood- Schlatterova choroba), hlavicu bedrového kĺbu (Perthesova choroba) alebo hrudné stavce (Scheuermannova choroba).
osteonekróza, aseptická: termín popisujúci nekrózu kosti neinfekčného pôvodu, viď tiež aseptický
osteopatia: bližšie neurčená choroba kostí.
osteopatia, alimentárna: ochorenie kosti alimentárneho pôvodu t.j. následkom zlej výživy napr. nedostatku bielkovín, ktoré tvoria kostnú matrix alebo nedostatku vápnika, horčíka a fosforu, ktoré zabezpečujú mineralizáciu kosti. Veľmi často tiež ako následok nedostatku vitamínu D (=hormón D), ktorý riadi vstrebávanie a metabolizmus vápnika.
osteopénia: prerednutie kosti ako dôsledok nedostatku kostných minerálov. V porovnaní s osteoporózou ide o menej závažný úbytok minerálov. Osteopénia často vyústi do osteoporózy. Hustota kostnej hmoty sa stanovuje denzitometriou – za osteopéniu je považovaná hodnota T-skóre medzi -1 až -2,5, kým pri osteoporóze je T-skóre nižšie ako -2,5.
osteoporotický: súvisiaci s osteporózou resp. postihnutý osteporózou.
osteoporóza: prerednutie kostry ako dôsledok nedostatku kostných minerálov. Ide o časté ochorenie postihujúce najmä ženy po menopauze (strata ochranného vplyvu estrogénov). Prejavuje sa zlomeninami stavcov hrudnej chrbtice, zápästia a krčka stehnovej kosti. Senilná osteoporóza postihuje starých ľudí a je dôsledkom zníženej pohyblivosti, nedostatku vitamínu D a chudobnejšej stravy. Hustota kostnej hmoty sa stanovuje denzitometriou – pri osteoporóze je T-skóre nižšie ako -2,5, kým pri menej závažnej osteopénii je hodnota T-skóre medzi -1 až -2,5. Rozhodujúca je prevencia – dostatok pohybu (primerané zaťažovanie kosti), dostatok vitamínu D (letné slnko!), vápnika, horčíka, bielkovín, obmedziť fajčenie a pitie kávy.
osteoporóza, juvenilná: osteoporóza, ktorá vzniká v detstve, často ešte pred pubertou.
osteoresorpcia: resorpcia kosti t.j. odbúravanie kostí
osteoskleróza: zhrubnutie kostného tkaniva, ktoré sa vyskytuje u niektorých kostných chorôb.
osteosutúra: spojenie kostných úlomkov za pomoci tenkého mäkkého drôtu. Využíva sa najmä v stomatológii.
osteosyntéza: spojenie kostných úlomkov kovovými dlahami a skrutkami. Osteosyntéza zabezpečuje maximálny kontakt úlomkov, čo urýchľuje hojenie zlomeniny, umožňuje skoršie zaťažovanie končatiny a včasnú rehabilitáciu. Označuje sa tiež ako AO osteosyntéza.
osteotómia: chirurgický rez kosťou.
osteotropný: majúci vzťah ku kosti napr. osteotropné hormóny (vitamín D, parathormón, kalcitonin).
ostiofolikulitída: hnisavý zápal ústia vlasového folikulu (vlasového váčku).
ostroha: ostroha pätovej kosti. Dolná ostroha (calcar calcanei inferior) sa nachádza na spodnej strane päty a vzniká kalcifikáciou odstupu flexorov prstov nohy. Horná ostroha (calcar calcanei superior) sa nachádza na hornej strane päty a vzniká kalcifikáciou úponu Achillovej šľachy v mieste, kde vrastá do päty. V liečbe ostrohy pätovej kosti má bezkonkurenčné výsledky bezpečná liečba rázovou vlnou (tlakovou vlnou, šokovou vlnou, pulznou vlnou) prístrojom enPuls a enPuls PRO fi Zimmer MedizinSysteme GmbH.
oštepársky lakeť: ako oštepársky, ale tiež banícky lakeť sa označuje mediálna alebo tiež ulnárna epikondylitída, čo je doslova zápal epikondylu. Ide však viac o následok preťaženia výčnelku ramennej kosti, do ktorého sa upína flexorová skupina svalov predlaktia.