Kolenný kĺb
Burzitída
Čo je burzitída?
Burzitída je zápal alebo podráždenie burzy. Burza je ťahový vačok naplnený lubrikačnou tekutinou nachádzajúci sa medzi tkanivami ako napr. kosti, svaly, šľachy a koža. Vačok znižuje oder, trenie a dráždenie štruktúr, ktoré sa pri pohybe končatiny posúvajú vzájomne po sebe napr. šľacha po kosti alebo po svale, jeden sval po druhom a pod.
Fyzikálna terapia, rehabilitácia
Fyzikálna terapia, rehabilitácia – tématický prehľad
Čo je fyzikálna terapia?
Fyzikálna terapia je druhom liečby, ktorú môžete potrebovať v prípadoch ak vám vaše zdravotné problémy znemožňujú vykonávať každodenné aktivity. Fyzikálna terapia vám pomôže zlepšiť pohyblivosť a prinesie vám úľavu od bolesti. Takisto dokáže zlepšiť alebo prinavrátiť fyzickú ale aj celkovú kondíciu organizmu.
Ako vznikajú problémy s kolenom?
Každý deň sa v našom živote stretávame s nejakými technickými kĺbmi napr. pántami na dverách bytu, na dverách áut, klavírnym pántom na piáne a pod., ktoré prepájajú dva alebo viac technických dielcov. Pre dobré pochopenie funkcie akéhokoľvek nášho kĺbu a najmä kolena je dobré uvedomiť si, že koleno je biologický kĺb, ktorý spája dve kosti, dve súčasti dolnej končatiny a síce stehnovú kosť s píšťalou a umožňuje ich vzájomný pohyb. Konštrukcia kolenného kĺbu je taká, že umožňuje iba zohnutie (flexiu) a vystretie (extenziu) kolena. Toto dokonalé usporiadanie pri ohnutom kolene ešte navyše umožňuje vnútornú a vonkajšiu rotáciu predkolenia, teda pohyb špičky nohy smerom dovnútra alebo navon. Koleno je skutočne veľký a dôležitý tzv. váhonosný kĺb pretože nesie váhu celého tela. Málokto si však uvedomí, že keď stojíme na mieste, každé z kolien drží iba polovicu váhy nášho tela napr. po 40 kg. Avšak pri chôdzi alebo behu, keď sa na chvíľku dotýkame zeme vždy iba jednou nohou, tak koleno nesie váhu celého nášho organizmu napr. teda celých 80 kg.
Ak má byť funkcia kolena hladká a tichá, celá jeho konštrukcia musí byť predozadne stabilizovaná krížovými väzmi teda predným (ACL) a zadným (PCL) krížovým väzom. Toto by však pre stabilitu kolena nepostačovalo, lebo naše koleno vyžaduje aj bočno-bočnú stabilitu. Tú zase pre nás zabezpečujú postranné alebo tzv. kolaterálne väzy – vnútorný kolaterálny väz (LCM) a vonkajší kolaterálny väz (LCL). Vnútornú a vonkajšiu rotáciu predkolenia zabezpečujú obidva menisky (vonkajší a vnútorný). Ćhrupavčité mesiačiky alebo teda menisky však majú aj ďalšiu úlohu a síce pri doskoku tlmia náš pohyb, účinne tlmia náraz stehnovej kosti na píšťalu a robia náš pohyb elegantným. A môžeme ísť potichu a nepozorovane loviť…
Môžeme mať kosti dlhé a tvrdé, môžeme mať zároveň kĺby pevné a pružné a boli by nám úplne nanič, keby s nimi nehýbali „motory“ zabezpečujúce náš pohyb. Aj naše autá bez motorov (či už benzínových, dieselových alebo elektro-, to je úplne jedno) by boli len obyčajnými kárami a nemohli by sa pohybovať alebo len veľmi obmedzene. A čo sú naše motory? Nuž predsa priečne pruhované vôľou ovládané svaly! Bez svalov by sme sa nemohli hýbať, nemohli by sme športovať, pracovať atď. atď. Význam svalov pri zabezpečovaní pohybu je teda úplne rozhodujúci! Ostatné štruktúry sú týmto „motorom“ iba nápomocné, sú im „podriadené“ a volajú sa napr. šľachy, väzy a kĺby. Šľachy sú len tiahla za ktoré sval ťahá a prenáša želaný pohyb na kĺb a vykonáva tak pohyb, ktorý sme si predstavili, ktorý chceme. Sval sa môže pohybovať pomaly a lenivo alebo aj rýchlo či veľmi rýchlo a realizuje našu vôľu iba kráčať, alebo až bežať prípadne vyskočiť, plávať atď.
Svaly majú podľa ich predurčenia rôzne tvary ale aj rôznu funkciu napr. sú svaly, ktoré musia vykonávať ohyb končatiny (flexiu), iné zase vykonávajú vystretie končatiny (extenziu), niektorí ich kamaráti dokážu končatinu odťahovať (abduktory), iné zase priťahovať k osi tela (adduktory). Máme však tiež svaly, ktoré zabezpečujú vnútornú rotáciu (intrarotátory) alebo vonkajšiu rotáciu (extrarotátory) atď atď. Je to dosť mnohoraké…
Ak necháte auto v garáži dlho stáť, už po niekoľkých týždňoch sa naň nebudete môcť spoľahnúť. Ak však budete svoje auto priveľmi zaťažovať dlhými jazdami alebo jazdou v náročnom teréne, môžete jeho motor prehriať alebo až zavariť. A veľmi podobné to je aj s našimi svalmi – dlhodobá nečinnosť alebo nedostatočná činnosť vedie k ich oslabeniu, hypotrofii alebo až k ich úplnému ochabnutiu čiže atrofii. A naopak preťažený sval bude upadať do kŕča, zostane celé dni a týždne stuhnutý a zabráni tak plnému vystretiu končatiny v niektorom z kĺbov napr. v kolene. Vtedy hovoríme o skrátených svaloch. Skrátený sval je rovnakým problémom ako oslabený sval. Sú to dva extrémy a ani jeden z nich nie je pre náš pohyb výhodný. V praxi sa veľmi často stretávame s tým, že jedna skupina svalov má tendenciu (sklon) zoslabnúť napr. svaly na prednej strane stehna a ich antagonistický partner na zadnej strane stehna má zase sklon stuhnúť, skrátiť sa. Tento jav voláme svalová dysbalancia alebo nerovnováha. Svalová dysbalancia v oblasti stehna a predkolenia je hlavným dôvodom, spúšťačom, počiatočným bodom všetkých problémov s kolenom.
Štvorhlavý sval na prednej strane stehna býva často oslabený dlhým vysedávaním za PC alebo pri televízore. Jeho úlohou je naše koleno „zamknúť“, čo je dôležitá funkcia najmä pri ceste dolu schodmi alebo dolu brehom. Ohýbače kolena na zadnej strane stehna následkom takéhoto vysedávania alebo náruživej cyklistiky zase stuhnú, skrátia sa a nedovolia kolenu naplno sa vystrieť (extendovať). Inými slovami predné ani zadné motory stehna nepracujú v ideálnom režime, čo vždy preťažuje koleno a tento kĺb je namáhaný zvýšeným oderom chrupavky pokrývajúcej stehnovú kosť a píšťalu, ale aj oderom meniskov, čo vedie k ich oslabeniu, zodretiu, poškodeniu známemu ako chondropatia alebo meniskopatia alebo až k artróze kĺbu.
Sval trvale stuhnutý tzv. skrátený sval ťahá celé hodiny a dni za šľachu, ktorou sa upína do kosti, čo vedie k zápalu tejto šľachy (tendinitída) alebo k zápalu šľachy aj šľachovej pošvy (tendovaginitída) alebo sa organizmus tomuto vytrvalému ťahu bráni posilnením miesta, kde šľacha vrastá do kosti a vytvorí tzv. kostnú ostrohu. V mieste úponu dlhodobo namáhanej šľachy však môže vzniknúť aj úplne opačný jav a síce lokálna nekróza kosti napr. lokálna nekróza drsnatiny píšťaly, do ktorej sa upína priamy stehnový sval je známa ako aseptická nekróza či Osgood- Schlatterova choroba.